Samozrejme zabudneme na skrinke jablko (myslené ako "niečo malé pre zdravie na desiatu"). Na obed sa časovo minieme s obľúbenou kolegyňou a samej sa nám nechce. Príde večer, sadneme si k Paneláku a ... teraz by to chcelo niečo malé zdravé na večeru. Celozrnný suchárik so zeleninkou. Jééé, nízkotučný syr. Ale suchárik už som si zjedla - no tak dáme len ten syr. Ale ešte niečo by som ... kúsok klobásky - šak to je len kúsok ! Cítim sa tak dajak slabo, však som nemala celý deň žiaden cukor - asi hypoglykémia. Začnem krúžiť okolo šuflíka s čokoládkami. Len jeden štvorček ... ááále zarovnám rad. Ale to manžel zistí, že som si dala a bude sa mi posmievať. Radšej ju dojem celú a budem tvrdiť, že už tam nie je dávno. Prípadne ho obviním, že pri niektorom z nočných záťahov na sladké ju zjedol a ani o tom nevie ... Dofrasa, zasa ma zastavila v chladničke až horčica. Zajtra už s tým musím niečo radikálne urobiť ...
Viackrát som sa nad sebou hlboko zamyslela ... ale horčica ma stále večer v chladničke spoľahlivo zastavila :).
Až som raz niekde čítala taký článok ... a poliala ma horúčava :
Môže vraj prísť deň, kedy stojím na parkovisku a chcem nastúpiť do auta, a zrazu - polárny medveď. Áno, je to čudné. V Košiciach na parkovisku ľadový medveď. Ale medvede sú zoologom známe svojím putovaním. Teraz by sa hodil beh. Ak by som bola o pár kíl ľahšia, bola by som kus rýchlejšia a na večeru by som mala ja ľadového medveďa.
Čo sa týka môjho sprchovania, množstvo vody , ktorú používam v sprche, je priamo úmerné mojej veľkosti . Ak by som stratila pár kíl, môj účet za vodu by sa mohol znížiť a čo sa týka plochy, aj by som znížila čas sušenia. Fyziku neobabreš. A peniaze a čas sú pre mňa veľmi cenné.
Vraj tým, že som ťažšia, motor môjho vozidla musí vynaložiť viac práce na to, aby udržal moje auto v pohybe . Táto práca si vyžaduje viac benzínu a jeho cena sa neustále zvyšuje. Aj tu by došlo k istej úspore.
A čo keď krajinu zasiahne meteor ? Čím väčšia som, tým som som preňho väčším cieľom. Keď schudnem, meteor to bude mať podstatne tažšie ma trafiť. Je jasné, že sa nemôžem spoliehať na prognózy vedcov o nízkej pravdepodobnosti niečoho takého. Začínam sa potiť a odsúvam čokoládu ...
Ale strašia ďalej. Ak by náš charterový let do Bulharska musel núdzovo pristať na opustenom ostrove, moji spolucestujúci vrátane môjho manžela sa budú musieť nakoniec uchýliť ku kanibalizmu . Potom, čo zjedia všetky paštiky, chleby s rezňom, čo majú v batohoch a tie hnusné letadlové jedlá, tak sa pozrú na to, koho prvého zjedia. Samozrejme najväčšiu nevýhodu budú mať ľudia, ktorí majú najviac mäsa a nemôžu tak rýchlo bežať. Zastavuje sa mi srdce.
Môžem taktiež ušetriť kopu peňazí za alkohol. Čím menej objemnejšia budem, tým menej alkoholu budem potrebovať, aby som sa opila ! Úžasné ! Taká opica takmer zadarmo je na nezaplatenie !!!
To ma definitívne presvedčilo a naspídovalo.
Zo dňa na deň som začala, bez rečí a výhovoriek, jesť 5x denne. Áno, niekedy musím trošku viac rozmýšľať a vopred pripravovať, ale ta opica zadarmo mi predsa stojí za to !
Ráno káva s mliekom a jeden maces (ten cesnakový, ten mi chutí :) ) s plátkom šunky. Desiata - 1 kus ovocia. Keď je to ovocíčko priestorovo menšie - tak dve aj tri. Platí o slivkách napríklad. Obed - fičím na grilovanej zelenine. A k tomu biele mäsko. Už sa stala mojou závislosťou. Neuveriteľne mi chutí. Baklažán, cuketa, šampiňony, paprika. Korenie na grilovanú zeleninu. Normálny olej som nahradila olivovým. Keď sa stravujete vonku, je to ešte lepšie. Takmer vo všetkých reštauráciách dnes majú ako prílohu grilovanú zeleninu, tak si dávam iba tú. Alebo rôzne šaláty s kuracím mäsom. Bez polievky. Nejem žiadne prílohy ani pečivo. Dá sa to, aj keď som žila celý život v presvedčení, že nie. A kupodivu netrpím, ani sa nijak výrazne neobetujem.
Olovrant kopíruje desiatu a večera kopíruje obed. Je tam x možností, ako si to spestriť - kuskus, vajíčko na milión spôsobov. Keď ma prenásleduje ona čokoládová hypoglykémia :), rozmixujem banán s vajíčkom a usmažím ako lievance. Mňam. Pijem veľa vody a čajov. Vlastne nič nové. Len sa to musí dodržiavať. A čo je hlavné, NEZOBEM medzi jedlami. Medzi jednotlivými jedlami by nemalo byť NIČ a tým nemyslím, že jeden chipsík je predsa nič, a jeden malý cukrík tiež nič nie je. Nič je proste nič. Zero.
Ešte by som sa mohla viac hýbať, lebo medveď ...
...teda lebo medveď huncút uteká vraj celkom svižne. Ale som iba človek a to sa mi zatiaľ nepodarilo veľmi zmeniť. Ale rýchlo naskočiť do auta bez toho otravného brucha už by som asi zvládla.
A aby som nezabudla, pre začiatok som chodila do jedného zariadenia, kde mi pravidelne merali tuk a vodu, psychicky ma podporovali, dávali mi rôzne nápady, čo si pripravovať na jedlo a občas dali nejaké prírodné produkty na odvodnenie a odbúranie tukov.
Ide to. Je to všetko iba v našej hlave a všetky reči okolo toho, ako a prečo to nejde, sú nezmyslom. Neurobila som nič mimoriadne. Len sa treba rozhodnúť.
Žijem tak už rok a 20 kíl nenávratne (dúfam) odišlo. Kašlem na to, že mi klesol tlak takmer na normál a nemusím už brať tabletky, kašlem na to, že tabletky na pálenie záhy, ktoré som už brala každý večer ako cukríky, som vyhodila. Nefuním a môžem sa ohnúť bez toho, že mi nelezú oči z jamiek. Neušetrila som síce nič, lebo to, čo by som ušetrila za vodu v sprche a za alkohol, som utratila za komplet nový šatník.
Čo je ale hlavné, už ma netrafí ten meteor :) .... A to je pocit na nezaplatenie.
