reklama

Slzy starého muža

Nadhľad a humor, to mám fakt rada, a to je aj môj štýl. Odráža sa takmer vo všetkých mojich článkoch. Teda snažím  sa  ... Tentokrát  však  zlyhal  na celej čiare ... Bola som na Morave  u svojich starých známych a doteraz rozdýchávam ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

 Od malička bol u nich takmer denne. Aj ostatní tam radi chodili, a občas aj trošku žiarlili, lebo tohto malého starkí mali odjakživa najradšej. Bolo to prekrásne dieťa, milé a prítulné. Ku babke sa vždy pevne pritisol a dedo bol preňho mužskou autoritou. Dedo mal veľkú zbierku známok ešte zo svojej mladosti, asi nie veľkej hodnoty, ktorú si ale uchovával ako oko v hlave, takže neraz si len tak sadli, a „po chlapsky" v albumoch listovali, živo o nich diskutujúc. Aj keď si hral vonku s chlapcami, odbehol si k babke po chlebík s maslom a pohár sirupu. Povedal im v rýchlosti a s plnými ústami niečo milé a usmial sa na nich, ako len on vedel, a vtedy ani nevnímal, že za ten jeho milý úsmev by preňho urobili všetko na svete. To boli pre nich tie chvíle, kvôli ktorým sa oplatí ešte žiť ...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Samozrejme ako rástol, jeho potreby sa menili. Ale on zostával tým milým pekným chlapcom, ktorý sa stavil rovno zo školy k babke, niekedy jej pomohol povysávať alebo utrieť prach tam, kde už nedočiahla, a babka sa nemohla dočkať, ako ho uvidí s chuťou jesť to, čo mu navarila. Ešte krátko pozlostil deda a išiel po svojich. Samozrejme, že keď niečo potreboval, nové rifle alebo tenisky, dedo síce hundral, načo mu sú také hlúposti, čo tí mladí dnes nevymyslia, ale babka vždy tajne prispela. Všetci vedeli, že dedovo hundranie je len súčasť ich rituálu a že o všetkom vie. Dedo bol v skutočnosti naňho veľmi hrdý, „však to je moje krev", vždycky hovorieval ...a už pomaly preňho chystal svoju zbierku, aby v najbliššom čase s veľkou ceremóniou odovzdal štafetu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Raz, keď sa tak preberal v škatuliach, zistil, že mu chýba jeden starý šperk, ktorý mal po svojej nebohej mamke. Samozrejme si to odniesla babka, kde že to zapotrošila, prečo mu prerovnávala jeho veci, že si to bude nabudúce pred ňou zamykať ...no proste, bola z toho veľká hádka, a starkí sa takmer rozviedli. Lenže zvyknutí za dlhé roky prekonávať všetko spoločne, začali hľadať obidvaja a zgruntu. Aké bolo ich zdesenie, keď zistili, že šperkov chýba oveľa viac a nevedia nájsť ani obálku so slušnou hotovosťou.

 Aj keď sa tej myšlienke bránili zubami nechtami, museli uznať, že veľa ľudí k nim predsa len nechodí a nakoniec si pospájali rôzne momenty a situácie z poslednej doby a vyšla im z toho jediná osoba. Bolo to pre nich veľmi ťažké, vôbec sa ho na to spýtať, a najmenej trikrát sa mu počas toho rozhovoru ospravedlnili. Dokonca sa mu ponúkli, že keď má nejaký problém, s ktorým mu môžu pomôcť, nech sa im zdôverí. Že preňho urobia všetko, čo je v ich silách. Sedel netečne a dlho nič nehovoril. Žiadny súcit a žiadna emócia. Žiadne priznanie a žiadne ospravedlnenie. Potom sa dvihol a pri odchode sucho povedal, že uvidí, čo sa s tým dá ešte urobiť. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Druhý deň ich naložil do auta a zaviezol do jednej záložne. Tam práve končila úložná lehota pre posledné dva z množstva šperkov. Samozrejme si ich museli sami vyplatiť, ale boli šťastní, že niečo z ich spoločnej histórie sa im podarilo zachrániť. K ostatným veciam a peniazom nepovedal nič. Vôbec nič.

 Nemala som síl sa ich pýtať, prečoto nenahlásili polícii. A mala som ešte kopu otázok, ktoré som proste nepoložila. A asi som aj cítila, prečo. Oni ho stále ľúbia a nechcú mu „pokaziť život". Veria, že ho „niekto" dostal do problémov a potrebuje zrejme splatiť nejaké dlžoby. A keď to splatí, všetko bude, ako predtým. Preto naňho ani netlačia, aby zvyšné veci vrátil... Medzitým jeden z tých prekliatych šperkov zasa zmizol ...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Prvýkrát som ich videla plakať. Aj toho starého ufrflanca ....

 Nie za peniazmi .... ale za chlebíkom s maslom pre ich chlapčeka.

Svetlana Semančáková

Svetlana Semančáková

Bloger 
  • Počet článkov:  72
  •  | 
  • Páči sa:  0x

„Myslím, že Bůh při stvoření člověka poněkud přecenil své schopnosti.“ Oscar Wilde Zoznam autorových rubrík:  Niečo vo mneFotovýletySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu